novinky

Toto by mohli byť piesňové texty, lenže jediná pieseň, ktorá má dnes zmysel je Rebélia proti vyhynutiu

Pieseň pre Gretu

Budú Ťa dievča česať
Drôteným hrebeňom
Budeš mať prišitý
Výkričník za menom

Dajú Ti priezvisko
Bláznivý spasiteľ
Ktorého človiečik
Nechcel a nevidel

Budú Ti dievča kričať
Si posol Sodomy
Aby ich spasili
Ich vlastní démoni

Skúsi Ťa prehlušiť
Milión výkrikov
Aby nakŕmili
Milión bôžikov

Budú Ťa dievča hladkať
Uhlíkmi na perách
Neboj sa dievčatko
To oni majú strach

Skúsia Ťa dievča pritĺcť
Na kríž akéhosi tela
V ktorom nijaká duša nežila

Skúsia Ťa dievča vymazať
A potom prosiť ako Krista
Aby si aj im nohy umyla

To aby dievča zemeguľa
Úplne onemela
Aby si dievča už nikdy nebola

Budú Ti Greta meniť účesy
A len tí čo vedia čo vieš Ty
Tí budú ticho šepkať: Zostávaj tam kde si

Budú Ti Greta meniť fasádu
A len tí čo nestratili rozum vedia:
Keď vpredu horí beží sa dozadu

A keď Ťa zasypú
Až po krk kopou smetí
Jediným zmyslom bude robiť
To čo robia deti

Jedinú správnu vec:
Vybrať sa na sever
A mieriť k východu
So slnkom na rukách
Modrými pastelkami
Kresliť modrú oblohu

Poď dám ti dážď

Urobím prievan v povetrí
S armádou vtákov odletím
Dám slnku výťah do Zeme
Opačne stúpať budeme

Zaplatím kvetom kvapkami
Stromom dlh splatím listami
Uhradím šeky púpavám
Nech kvapky jedov unavia

Do živých svetov vkročím
S armádou živých očí
To aby vyšiel zákaz umrieť
To aby život vyhlásil že bude

Aj tebe vietor preplatím
Mám nato tulácky rým
Človeku slzy odpustím
A budem plakať s ním

Poď dám ti dážď
Poď dá sa nájsť
Poď dám ti čo sa má dať
Dám ti to: Ak to chceš mať

Dve ľudské duše 

Hľadal som to
V ruinách nových domov
Kde som nič nevidel
A našiel som to:
V objatí dvoch stromov

Hľadal som to
Na strechách balkónov
Ktoré nikdy nespievali
A našiel som to:
V zvonení dvoch zvonov

Hľadal som to
V knihách pokory i hriechu
A bol som ďaleko
No našiel som to:
V pohovke sĺz i smiechu

Našiel som to
V perinách dvoch ľudí
Ktorí mi pošepli
Že som to vedel:
A robil čo mal  - ľúbil

Našiel som to
V podkroví na podlahe
Medzi klincami a nehou
Bolo tam napísané:
Že dvaja dokážu byť všade
 
Nadlho mi zmizli
V signáloch púšte
Hľadal som vodu
A našiel som ich:
Dve voňajúce ľudské duše

Noemove bunkre

Dlho si človiečik netušil
Že o chvíľu skončíš v púšti
Prišlo to tak milo hravo
Až sa nebo pobabralo

Kým nám do hláv spoty tlačia
Nás už po registroch vláčia
Nakrúcajú o tom klipy
Už sme živé ľudské čipy

Digitálni lovci vravia
Že to oni poopravia
Braček sa bratovi klania
Antivírus z domu Kaina

Dobre si to spočítali
Počet sluhov bude stály
Zuckerberg to vyriešil
Už sa na ten koniec teší

Nebo nás má plné zuby
Človek mizne v podpalubí
Otec Zeme v kúte stoná
Čo sa to tu vlastne koná

Koná sa bežná výmena ľudí
Nikto už nikdy nebude blúdiť
Všetci budú pekne v rade
Prví druhí - nikde všade

Plaví sa pevnina v slnečnom prachu
Ešteže vymyslel Noe tú archu
Chudák si do dlane mäkké F utrel
Stavia pre elitu klimatické bunkre

Mám kľúče od dverí

Napíšem tie slová napíšem do vody
Napíšem ich na hárok na hárok oblohy
Mám víchor do chrbta a vánok do dlane
Pohladím každého komu to pristane
  
Zaspievam tú báseň hviezdam a javorom
Mesiac a nebesá zas vzniknú nanovo
Nanovo sa rozbehnú solárne hodiny
A keď raz zastanú budem kúskom hliny

Nestratil som kľúče ani šnúrku k bytu
Zmenku na svetlo tú mám navždy krytú
Nosím si ju krytú od počiatku dažďom
Ktorý zmýva rany a každú bolesť každou

Nemám chuť na milosť ani na odmenu
Neprišiel som o nič z toho čo má cenu
Nestratil som nič čo by mi chýbalo
Bol som vždy akosi zvyknutý na málo
 
Mám kľúče do dverí
Ktoré si otváram
Otváram sám
Kto nechce neverí
Aj keď to vyzerá
Že sa len hrám

Mám kľučku od okien
Ktoré sú odkryté
Mám kľúče od vzduchu
V ňom je to vyryté
Hoci sa už zdalo
Že zhasnem na suchu

V oblohách tvojich viečok

Extra veľká dávka tvojich očí
S kúskami snov
A snehom na obočí

Extra veľká kôpka tvojich hviezd
S kúskami cieľov
A s manuálom na hľadanie cIest

Extrémne farebná zmes farieb
Nebesá s nebesami
A sny čo končievajú snami

Totálne totálny bod tvojho dotyku
V ktorom je všetko
Len bez ciest úniku

Uniknúť z neho by znamenalo jedno
Totálnu otázku:
Že človek ktorý miloval že nebol?

Kým neuveríš čo si nevidela
Kým nedovidíš do komnát kde sneží
Bude vždy nádej že zbadáš miesta
Kde som nikdy s nikým iným nežil

Ak budem musieť
Hocičomu uhnem
Len jednému sa nedá:
Kým budeš - budem

V oblohách tvojich viečok
Sa vesmír bojazlivo trasie
Zbadal tam asi niečo
Čo som dávno našiel

Taký je obraz mojej slobody
Môžeš si z neho škrtnúť
To čo sa nehodí

Pavúčie piesne

V noci sa mi podarilo
Spievať piesne pavúkom
Ráno som im spolu s vínom
Pohár smiechu ponúkol

Smiali sme sa v pavučinách
S pavúčími hviezdami
Že práve skončila zima
Mrazy tie sú za nami

Byť s pavúkmi na konečnej
Kde zastávky zastali
Pradieme siete slnečné
Hoci by sme nemali

Utkaná je biela stena
V ktorej tieseň nebýva
Čudná sieť čo oči nemá
Na smútok sa nedíva

Pavúčie piesne
Majú siete bez očí
Preto sú to piesne presné
Preto ich spev nekončí

Slnečné piesne
Spieval ich už Cyrano
Preto sú to piesne večné
Hoci končia nadránom

Vločka pávooká

Snežilo nedeľa a slnko na dlani
Zázraky sa dejú krátko po svitaní
Podoba úžasu padla mi do oka
Do okna vletela vločka pávooká

Bytosť z lavíc studeného leta
Nepočúval som ju z ďalekého sveta
Posielala správy niekomu inému
Kým som ju nestretol v okne môjho domu

Držala mi miesto v ľadových perinách
Chcela byť dvojaká: hriešna i nevinná
Spievala krídlami v studenom prievane
Že aj keď odletí že sa nič nestane

Kým bude povetrie
Kým bude na svete
Ona sa narodí
Hoci vy umriete

A ak sa vytratí
Povetrie je všade
Máte ju v osude
Ak by aj nebola - nakoniec tu bude

Banálna pravda

Veď je to jednoduché ako facka
A presnejšie než strelka kompasu
Najprv sa človek dlho tacká
Kým pochopí že zomrieť sa má na krásu

Potom sa nebude báť smrti
A nebude sa báť ani umierať
Smrť iba tých čo tŕpnu strachom škrtí
To zlého života sa treba báť

Stačí len nebyť priviazaný k veciam
Prstami dotýkať sa praveku
Byť priviazaný k vetru vtákom piesňam
Byť priviazaný k človeku

Filozof napíše tú múdrosť do kníh
Blázon ju pomenuje Božia častica
Dieťa to celé jednoducho spraví:
Človeka s leprou bozká na líca

To je tá jednotlivosť filozofa
Banálna pravda blázna
Pravda detí
Pravda všetkého
Že šťastným neurobíš seba
Kým neurobíš šťastným druhého

Už sa nič nestane

Už sa nič nestane
Nemajú mu čo vziať
Už aj tej bolesti
Má práve akurát

Už mu nič nevezmú
Láska je vec prostá
Tam kde sa ukrýva
Tam sa nedá dostať

Už je vyrovnané
Čo mal dať dal
Hoci sám seba
Tak trochu okašlal

Len ak je v temnotách
Koho treba ľúbiť
Ešte svet dokáže
Obrátiť naruby

Už ho neokradnú
Už sa nič nestane
Omyly a pády
Už má spočítané

Tu máte istinu
Úroky z výnosu
Polnoc sa zdvihla

To čo má stačí mu
A trochu pátosu
A vtáčie krídla

Slúžiť dobrej veci
(Vladimírovi Mertovi)

Spieval si pre mňa
Chorály mojich otcov
Kým som k nim dorástol
Počujem úvod koncov

Mieril si piesňami
Na nočné armády
A oni tu skandujú
Celé tri dekády

Chcel som k nim dovidieť
A stáť na tvojom pleci
Lenže sa pozerám
A na obzore: Kecy

Kecy kecy kecy kecy
Nesmierne veľa
Morálka v obehu
A zlaté teľa

Kde si kde si kde si kde si
V závratnej diaľke
S kópiou príbehu
V skrčenej obálke

Strapatý blonďák z Ostravy
Sa lepšie pozerá
A trasie nemé srdcia

Vlastníci s gala účesmi
A s kľúčmi vo dverách
Nás majú vo vreckách - mlčia

Byť dobrým človekom
A slúžiť dobrej veci
Je to tak ďaleko
Pláva to kdesi 

Ostáva iba ticho básniť
Odkaliť zrak
A pošepnúť ti Láďo:
Všetko je naopak

Kým duša nezačuje spev

Keď sa to moja víla opýtala prvýkrát
Či mám už dušu na mieste a v teple
To sa ma neopýtal nikdy nikto tak
Preto som klamal: raz trochu zlé a potom svetlé 

A keď sa stále pýtala či nie som smutný
Akoby všetky parky sveta spievali
Vesmír k tej duši začal nebyť krutý
Nehybná planéta sa rozkrútila pomaly

A keď sa duša dokrútila tam kde mala vždycky stáť
A prišla nato že v ríši pokoja jej nestál nikto v ceste
Že je to ľahké prestať sa tých smútkov báť
Keď dobrá víla nestojí už na tom istom mieste

Akoby išla smerom tam odkiaľ duša prišla
Tam kde sa všetky smutné smútky skrývajú
A tak tá duša drží víle všetky prsty sveta
Sveta v ktorom len dobré víly bývajú

Bremená duší
Vláčia dobré víly
Bremená víl
Budú nosiť vyliečené duše
Kto takú ľahkú bájku nechápe
Ten zo sveta víl a duší dávno ušiel

Koniec ten bájky ten musí byť správny
Víla sa duše už viac pýtať nebude
Možno tá duša bude chvíľu v smutnom území
Kým zase z diaľky nezačuje z parkov spev
Alebo jeden akord víly v prázdnej kúpeľni

Utekať opačne

Vyložiť nohy na diván
Prehŕňať vlasy
Myslieť na čokoľvek
Prevrátiť časy

Hrabať sa v čítankách
Čo píšu iní
Spomaliť divé dni
Do konca zimy

Skúsiť stoj na hlave
Pomáha ver mi
Utekať pomaly
Dobrými smermi

Ak si to povieme
Hodiny stoja
Tŕpnu im ručičky
Toho sa boja

Ak treba utekať
Tak proti vetrom
Nájsť sa dá všeličo
Ticho aj svetlo
 
A ak cieľ nebude
Tak sa dá nakresliť
Hoci aj kriedou
Cestou späť zistíme
Že je to jedno

Dozadu utekať
K sebe no k sebe
Vpredu je hurikán
Je to tam bledé

Opačne odlietať
So svetlom v hlave
Vpredu je roleta
Tam je to tmavé

Kláves je moja ilúzia

Ak bude treba prepadnem sa pod zem
Lenže aj tam sú pramene
Stačí byť tam kde človek nesmie
Stačí len zmazať značku pri mene

Vymazať sa dá vlastne všetko
Jediným jedným klávesom
Lenže ten kláves je len gesto
Ostávaš stále tam kde som

Tam kde sa celý priestor skrýva
Tam žiadna klávesnica neplatí
Tam sa mi všetko dobré sníva
Takže tým vyčiarknutím tým nič nestratím

Ak treba hodím kožu tigrom
Oni už vedia všetko pochopiť
A potom umyť hlavu mydlom
A nič sa neudeje dokopy

Ak som sa ocitol kde nepatrím
Tak budem inde nevadí
Som asi preto že strácam straty
Chápem už vlastné záhady

Kláves je moja ilúzia
Kláves je pokus naslepo
Aj slepý máva skvelý výhľad
A vidí aj keď svetlo nestretol

Kláves je ilúzia
Prepadnúť sa pod zem
Aj odtiaľ býva skvelý výhľad
Aj odtiaľ vlastne mávať  smiem

Skúsiť sa vrátiť do verzie 1


Človek vraj mení košele kabáty
Šminky a účesy
Nemení dušu

To asi preto aby sa nestratil
Lenže sa mýli
Má ju no hrubšiu

Človek vraj kráča hore a dopredu
Netuší že ide
Ponornou cestou

Človek je zrazu v kamennej maske
Zrkadlo nemá
Robí to mesto

Človek sa roztápa v pohári zo zlata
Aby mal všetko
Potom sa stratí

Človek sa rozhodol aby viac nesmútil
Aby viac neplakal
Robia to prachy

Človek si vymyslel že musí zablúdiť
A aj keď víťazí
Nakoniec prehrá

Človek je vidina: nádej sa volá
Keď sa jej dotýka
Má meno neha

Keď chceš byť  zase vo verzii jedna
Tak mi to zakrič
Prišlo mi mávnutím že už si dvojka
Zakrič mi počkám

Tak mi to napadlo
Skúsim byť zrkadlo

Skúsiť sa vrátiť do verzie jedna
Veď o to ide
Krídla mi priviali že som tu nato
Zakrič mi prídem

Tak mi to napadlo
Skúsim byť zrkadlo

V motýľom príbytku

Moje prvé amen patrí tebe
Pán so šípom to dávno vedel
Veď aj mne to bolo jasné
Hoci si nebola seba som našiel

Moje druhé zbohom patrí tebe
Roky sa líčilo čo bolo šedé
Nikdy som nestratil jediný smer
Hoci si nebola stal sa mi mier

Aj tento epilóg sa píše tebe
Tvoj strážny anjel vo väzbe sedel
Nikdy si nebola podvrh ani len gýč
Aj keď to nebolo nebolo nič

Nič nič nič – ale úžasne veľké
Také čo dávali sto rokov v telke
Nikdy sa nedialo vlastne nič iné
Len to čo dávajú tisíckrát v kine

Vyšla si na svetlo
Tam kde si vždy mala byť
V motýľom príbytku
Sa všetko stretlo
Už sa dá žiť

Vyšla si na svetlo
A aj v ňom ťa dokážem skryť
V motýľom príbytku
Tam je to miesto
Kde sa dá byť

Čo keby slnko vyliezlo z tieňov

Bál som sa myšlienok
Pravdaže vlastných
Čo keby slnko raz vyliezlo z tieňov
Jak vraví básnik

Kráčal som k chiméram
Pravdaže svojim
Veď keby raz srdce vytĺkol smútok
Môj stôl tu stojí

Stojím na chodníku
S hádankou o kvete
Čo keby planéta predbehla vesmír
Budem mať prestreté

Ostávam vo dverách
Nemý na odvahu
Čo keby ich zvonku zabuchol vietor
Som stále na prahu

Toto si ma naučila
Moja milá moja milá
Nech si to vyzerá
Ako len chce ako len chce

Toto si pamätám
Nezbehnem zo sveta
Čo keď v ňom objavíš
Voľačo zlé voľačo zlé

Budeme čiarové kódy
Hlas z neba hypermarketu: Pracovník 84 dostavte sa na informácie...

Tak by sa nám azda zdalo
Že sa to iba raz stalo
Že tá doba dávno zmizla
Že len raz sme boli čísla

Len včera sme z pekla ušli
Dnes musíme byť slušní
Taký dlhý čas trvalo
Kým nás dali do regálov

Takmer ako za Stalina
To len pamäť tá je iná
Takmer ako za Hitlera
S číslom sa lepšie umiera 

Človek hlúpy sa nezmení
Obchodníkom dáva ceny
Predávajú naše mená
Biznis sa volá tá zmena 

Obchod to však bude hladký
Ostanú z nás iba čiarky
Majú nato algoritmy
Človek zmizne kdesi v prítmí

Noc sa nežne mlčky vracia
Svetlo sa nám ticho stráca
Mená dávno vyšli z módy
Budeme čiarové kódy

Resekcia úžerníkov

Prebudím sa hľadím do tmy
Z obrazovky hľadia ôsmi
Jeden lepší ako druhý
Také zvláštne ľudské druhy

Jeden páli čerta vínom
Druhý je tam cudzou vinou
Tretí ten spieva o inom
Štvrtý vonia heroínom

Piaty ten sedel na pôjde
Šiestemu hneď všetko dôjde
Siedmy chce jeden svetadiel
No a ôsmy ten bol všade

Najprv si neprídu na mená
Potom  sa dostaví zmena
Keď si kontá otelia
Všetci budú priatelia

Keťasi sú v politike
Aj heslá o dobre o cite
Jeden krajší ako druhý
Asi bežné ľudské druhy

Bude musieť padnúť modla
Aby dobro nezaniklo
Asi by nám dobre bodla
Resekcia úžerníkov

Bude treba začať znova
Aby zabudli na válov
Aby mali zmysel slová
Resekcia admirálov

Kresťan a marxista

Tam kde pôjdem bude čisto
Zobudím sa v chlieve s Kristom
Za nocľah nulová taxa
Budeme si čítať Marxa

Veď je to ten istý príbeh
Raz to príde raz to príde
Raj ten bude isto taký
V prachu zmiznú všetky prachy

Trpaslík sa stane obrom
Zlo sa bude liečiť dobrom
Raz si budú všetci pliesť
Bibliu a manifest

Zabudneme čo nám hrajú
Z ampliónov kapitálu
Platia vždy len cudzou kožou
Sladkí kupci v chráme Božom

Majitelia sveta veria
Že majú dostatok peria
Že si ho dosť našklbali
Že navždy budeme malí

Malí sú však vždy tí veční
Kto by za nich slabých liečil
Manhattan je na nich krátky
Umývajú blížnym zadky

Hovoríme o tom istom
Kresťan bude komunistom
Teraz sa to ešte nezdá
Komunista bude kresťan

Pápež vraví o tom istom
Kresťan bude komunistom
Marxista kresťanom bude
Dobré sny bývajú  čudné

Jeden pánko od etiky

Raz mi jeden pánko píše
Naše piesne že sú klišé
Asi o tom tuší svoje
On je hore a ja dole

Dlho mi trčalo v hlave
Čo mi to ten vedec vravel
Myslel som už na kdekoho
Je to doktor – len od čoho?

Zdalo sa mi celkom možné
Že sa vžil do mojej kože
Asi sa mi vkradol do snov
Je to doktor - doktor od slov?

Nerozumiem nemám styky
Asi bude od etiky
Budem ho mať za svätého
Možno bude od všetkého

Sedí kdesi v komisii
Netušíme kto ho zvolil
Konšpirátor má však smolu
Keď ukáže palcom dolu

Keď ukáže palcom hore
Do morálky prší more
Potom sa už skvelo píše
Razom je svedomie čisté 

Keď ukáže prstom západ
Vtedy začnem lepšie chápať
Taký pánko od etiky
Asi bude dobre krytý

Keď si dám na web reklamu
Otestujem koho klamú
Skúsim správne konšpirovať
Skúsim voliť správne slová

Pán žobrák v saku
 
Mení si obleky
Prosí za ľudí
Aby mal naveky
Metál na hrudi

Trošku sa obzerá
Chce viac a zase
Nech sa dav vyzberá
Na kopu v kase

Vidieť ho iného
Mátohu dáku
Spod kopcov pribehol
Pán žobrák v saku

Hradný múr obsadil
Aj rovné polia
Tam kde sa posadil
Sa lepšie modlia

V saku sa vystierať
S chrbtom či bez
Raz bude nahý
Nahý jak dnes

A lásku predstierať
Kým ešte veria
Raz bude nahý
Nahý jak včera

Stať sa dá kadekým

Chcel som byť vidinou
Stalo sa
Vidím
Chcel som byť básnikom
Stalo sa
Cítim

Chcel som byť páperím
Stalo sa
Lietam
Chcel som byť ozvenou
Stalo sa
Spievam

Chcel som byť kadečím
Stalo sa
Žijem
Chcel som ísť ďaleko
Stalo sa
Idem

Stať sa dá kadečím
Kadekým iným
Bolesť vie vyliečiť
Smútky aj zimy

Stať sa dá kadekým
Kadečím možným
Ak človek nesídli
V nepravej koži